Zložila tašku, klobúk a slnečné okuliare na stoličku vedľa dverí a vyzula si plážové šľapky. Keby sa dalo takto jednoducho zbavovať aj svojich pocitov, pomyslela si. Stať sa v sekunde chladnou ľadovou osobou, ktorú v podstate nič netrápi.
 |
| Zdroj foto: https://pixabay.com/sk/users/maimai0106-5721074/ |
Ale keby necítila smútok, necítila by ani radosť. A to by veru nechcela. Napriek všetkému si doteraz užila veľa radosti v živote. Nechcela by o svoje spomienky a prežité pocity prísť. A nechcela by prísť ani o možnosť ich spoznať.
Daň za radosť, ktorú splácame smútkom, za to koniec koncov stojí. Alebo nie? Nie je tá daň privysoká? Alebo sa niekde stala chyba a ona platí dvojnásobnú taxu? V tejto chvíli sa jej žiadna odpoveď nezdala jednoznačná.
***
Na tomto príbehu aktívne pracujem. Udrel do mňa náhodne ako blesk z jasného neba a odvtedy ma akosi tlačí v duši. Musím to zo seba dostať von :-).
Ak ste náhodou na tieto riadky narazili, nechajte po sebe stopu. V komentároch uvítam všetky vaše reakcie ;-).
***
Na tomto príbehu aktívne pracujem. Udrel do mňa náhodne ako blesk z jasného neba a odvtedy ma akosi tlačí v duši. Musím to zo seba dostať von :-).
Ak ste náhodou na tieto riadky narazili, nechajte po sebe stopu. V komentároch uvítam všetky vaše reakcie ;-).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára