 |
| Zdroj foto: https://pixabay.com/sk/users/AdinaVoicu-485024/ |
Jasné, niekedy je to ťažké. Ale aj v ten najpochmúrnejší deň si nájdem drobnosť, ktorá ma poteší. Zahreje na duši a ja si podvedome potvrdím, že život je krásny a stojí za to tešiť sa z maličkostí. Niekedy je to malý osobný alebo pracovný úspech, na ktorom som pracovala práve pracovala. Inokedy krátka chvíľa pri dobrej knihe alebo úprimný smiech. Vždy sa niečo nájde ;-). A keby aj nie, po každej búrke vychádza slnko a niekedy možno vidieť dúhu...
Svoj spokojný a šťastný život si žijem od roku 1978. Vyrastala som v úplnej rodine a hoci mám iba jedného brata, moje detstvo bolo formované veľkou rodinou. Bratrancov a sesterníc mám spolu vyše 30! Vždy som chcela veľkú vlastnú rodinu. Mať viac detí, ale osud mi to zariadil tak, že nám prisúdil konečné číslo 2. Vychovávame s manželom dve dcéry ...a mačku. Žijeme v rodinnom dome s veľkým pozemkom, v malej dedinke. A užívame si záhradu.
Že ma láka písanie som objavila na základnej škole, pri písaní slohových prác. Naša slovenčinárka sa nad nimi často rozplývala a volala ma básnické črevo. Ktovie prečo sa to prirovnáva k črevu, vzhľadom na jeho obsah..... Ale čo už. Prvé publikačné príležitosti sa dostavili počas stredoškolského štúdia. Akosi som sa zaplietla do jednej publicistickej skupiny starších ľudí. Vtedy mi pripadali až príliš starí a tento vekový rozdiel mi imponoval. Brala som to ako úspech, hoci v skutočnosti asi o nič nešlo.
Po vysokej sa príležitosti vrátili. Jeden čas som dokonca viedla časopis a zabŕdla aj do grafiky. V aktuálnom pracovnom živote som na voľnej nohe. Som ponorená v marketingu a reklame. Prispievam článkami do redakcie SME a venujem sa copywritingu. Aj vo voľných chvíľach píšem, len tak, pre seba :-) ...(viac o tom napríklad tu >>)
Odporúčam mrknúť na malé ukážky z mojej tvorby. Aktuálne píšem príbeh, ktorý mi naposledy zarezonoval v duši. Prišiel ku mne cez hlavnú hrdinku Simonu a jaj pocity. Úryvky z mojej pripravovanej knihy Čas takmer vypršal nájdete tu >>
Ak hľadáte niečo na online čítanie, kliknite si sem >>>
A aby som nezabudla. Tina Martinková je môj pseudonym. Chela som mať meno, ktoré sa mi páči. Od začiatku do konca ;-).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára