Na konci leta, posledná veta

MINIPOVIEDKA DO VRECKA

"Nehovor mi, čo mám robiť!" kričala na mňa Alenka z plného hrdla.

Na krku jej nepekne navrela žila. Aj ja vyzerám tak otrasne, keď kričím? Bože, prečo je toto naša normálna komunikácia? Prečo sa naše bezvýznamné spory vždy zvrhnú do kriku a hádky? Tak neskutočne ma to zraňuje...

Zdroj foto: https://pixabay.com/sk/users/Mysticsartdesign-322497/

Recenzia: Stratení a nájdení, Brooke Davisová

Začnem prvým dojmom. Keď som sa začítala do prvých riadkov, musela som sa nútiť čítať ďalej a dúfať, že sa to zlepší. Že sa lepšie ponorím do príbehu, obľúbim si postavy a všetko bude ako má byť.

Obálka sľubovala príbeh, ktorý rozplače, rozosmeje a obohatí.

Ako písať, keď nepríchádza inšpirácia?

Zdroj: https://pixabay.com/sk/users/RachelScottYoga-1908782/ 

Nebudem ďaleko od pravdy, že najväčším strachom spisovateľa, alebo kreatívca v písaní, je strata inšpirácie.

Čo si bez nej, vzácnej inšpirácie,  počať... a ako sa znova nakopnúť?

V momente, keď ma takáto situácia postretne, začínam panikáriť. Musím písať!

Mám neuveriteľnú potrebu vyťukávať písmenká v zmysluplných slovách a vetách. Ale nápad neprichádza. O čom písať? Ako začať? Tu sú moje tri kroky, ktoré mi pomáhajú...

Záhrada šťastia

MINIPOVIEDKA DO VRECKA

Photo credit: https://pixabay.com/sk/users/PixelAnarchy-555/

Vyšla som na chodník a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Nechávam za sebou panelák a smerujem k uličke vľavo. Budúci týždeň mi začne škola, tak chcem zatiaľ z nového mesta spoznať čo najviac. Prvý krát budem žiť v meste. Tašky som si zatiaľ ale nevybalila. Čo keby...

Čas takmer vypršal, ukážka z knihy /3.

Photo credit: https://pixabay.com/sk/users/sonnenbrunnen-3035473/

Po obede si Igor na chvíľu ľahol. Plánovali vyraziť na cestu okolo šiestej večer. Chceli mu dopriať pokoj a nerušený spánok, tak sa rozhodli pre malú prechádzku pobrežím. Od pláže viedol úzky chodník pomedzi stromy. Stúpal na vrchol kopčeka, z ktorého sa dal očakávať krásny výhľad na zátoku.
Janka sa držala mamy ako kliešť. Cupitala vedľa nej držiac ju za ruku a ani na chvíľku sa nechcela vzdialiť. Ani pohľadom. Pozerala priamo pred seba do zeme, nevšímajúc si krásne okolie, ktoré ju predtým nadchýnalo každou drobnosťou. Aha kvietok, aha mravec, aha skala - pred dvomi dňami malo pre ňu všetko svoj pôvab. Teraz akoby nič z toho nevidela a nevnímala. Simone táto zmena neunikla a tak sa sem tam snažila jej myšlienky prerušiť.

So svojimi postavami sa priatelím :-)

Zdroj foto: https://pixabay.com/sk/users/kellepics-4893063/

Písať príbeh, poviedku alebo knihu je úžasné dobrodružstvo. Zakaždým mám pocit, že získavam nového priateľa.

ČAS TAKMER VYPRŠAL, UKÁŽKA Z KNIHY /2.

Úryvok:


Zložila tašku, klobúk a slnečné okuliare na stoličku vedľa dverí a vyzula si plážové šľapky. Keby sa dalo takto jednoducho zbavovať aj svojich pocitov, pomyslela si. Stať sa v sekunde chladnou ľadovou osobou, ktorú v podstate nič netrápi.

Zdôrazňujú: Píšte, píšte a stále cvične píšte!

Lektori kreatívneho písania dokážu vo svojich marketingových aktivitách presvedčiť, že geniálnym spisovateľom sa môže stať úplne každý z nás. Bez veľkého rozdielu. Aj vy, aj ja.

Iba upozorňujú: Ak práve vy nie ste v písaní geniálny už teraz, pripravte sa na obrovskú a ťažkú drinu! Ale verte, bude z vás geniálny spisovateľ...

Foto zdroj: https://pixabay.com/sk/users/voltamax-60363/

Vôbec nechcem tvrdiť, že to tak nemôže byť. Vlastne ani neviem presne, čo a ako poniektorí lektori svojich zverencov učia. Alebo ako ich vedú pri tom zázračnom procese zrodu spisovateľa. Verím však, že to je fungujúca cesta.

Čas takmer vypršal, ukážka z knihy /1.

Napravila si klobúk a založila slnečné okuliare. Hrdlo jej už hodnú chvíľu zvieralo ako vo zveráku a oči nekontrolovateľne vlhli. Chcela, aby jej šum mora dodal odvahy.

Foto zdroj: https://pixabay.com/sk/users/poperopop-1204479/

Jej úvahy na chvíľu prerušila Janka, ktorá jej zakývala z mora. Usmiala sa a odkývala jej naspäť.
"Ide ti to výborne zlatko! Už naozaj vieš plávať." zakričala jej smerom, ale tá už znova bezstarostne šantila medzi vlnami.
Už jej to musí povedať, zajtra ich pobyt pri mori končí. Ešte viac jej zovrelo hrdlo. Až mala pocit, že nemôže ani dýchať. Ako jej má povedať, že ju bude musieť nechať samú na tomto svete?
Znova to hrdlo. Po líci sa jej skotúľala slza.