Obálka sľubovala príbeh, ktorý rozplače, rozosmeje a obohatí.
Príbeh ma ani nerozplakal, ani nerozosmial ...Možno preto, že na mňa od začiatku pôsobil veľmi nedôveryhodne a neskutočne. Takéto niečo skutočný svet - život nepripúšťa.
(Kniha sa tvári ako pohľad do skutočnosti, reálneho života. Možno preto na mňa ten dojem nedôveryhodnosti príbehu.)
Autorka sama o príbehu hovorí, ako o spôsobe smútenia. Rozoberá potrebu ľudí smútiť za zosnulými. Mne sa však oveľa viac dralo do popredia príbehu vyrovnávanie sa so starnutím a starobou. Pričom sa tam v príbehu plietlo dieťa, ktoré to malo nejako spojiť alebo vyrovnávať. Začiatok aj koniec života. Detstvo a staroba.
Aj preto sa v príbehu vyskytuje veľa odstavcov, ktoré majú silný filozofický podtón, ale často sú pre mňa napísané nazaujímavo, pomocou nesúrodého a nezapadajúceho textu.
V podstate sa mi príbeh čítal dosť ťažko a veľa krát som sa nútila pokračovať do konca 😕.
O knihe sa na online predajnej stránke píše, citujem:
"DOJEMNÝ ROMÁN O OBJAVOVANÍ PODSTATY LÁSKY A ZMYSLU ŽIVOTA"
Takéto niečo som tam ale vôbec nepostrehla. Možno podstatu lásky, v určitom zmysle áno ... ale zmyslu života ? To nie, je to tam asi veľmi dobre ukryté a vyžaduje to veľmi sústredeného, hĺbavého a filozoficky ladeného čitateľa. Ak takým práve nie ste, knižka bude pre vás možno trochu náročnejšia.
O knihe písala aj Michaela Vranová, zamestnankyňa kníhkupectva Martinus: "Na prvý pohľad milá prvotina austrálskej autorky s nezvyčajnými postavami, no až na konci - po prečítaní autorkinho poďakovania - si uvedomíte pravú podstatu a zmysel príbehu, ktorý nám Brooke Davis ponúka na jednotlivých stránkach. Úprimne, kniha zo začiatku nenapĺňala moje očakávania, no po každej ďalšej vete a strane som sa dokázala vžiť do príbehu a dúfala som len v ten najkrajší a najlepší koniec. "
Vžiť do príbehu som sa síce dokázala, ale nemyslím si, že pravú podstatu a zmysel príbehu by sme mali nájsť inde než v samotnom príbehu ... čo myslíte vy?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára