Záhrada šťastia

MINIPOVIEDKA DO VRECKA

Photo credit: https://pixabay.com/sk/users/PixelAnarchy-555/

Vyšla som na chodník a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Nechávam za sebou panelák a smerujem k uličke vľavo. Budúci týždeň mi začne škola, tak chcem zatiaľ z nového mesta spoznať čo najviac. Prvý krát budem žiť v meste. Tašky som si zatiaľ ale nevybalila. Čo keby...





Prechádzam pomedzi paneláky, keď mi pohľad padne na malú záhradku pod oknami. Vlastne to ani nie je záhradka, ale skôr dva záhony kvetov, medzi ktorými vedie cestička. Záhony hýria farbami leta. V plnej kráse sa ukazujú nízke, bohato zakvitnuté klinčeky. Vedľa nich je červený flox a za ním pôvabný šľachtený rebríček. Zátišie mu robia žiarivé rudbekie a okraje záhonov vytyčujú zakvitnuté kríky budlejí. Pomaly sa blížim k záhradke. Nedokážem odolať pokušeniu prísť bližšie a užiť si závan domova.
Som zvedavá, čo je napísané na malej zelenej tabuľke pri chodníku. Predpokladám niečo ako: Súkromný pozemok, nevstupujte prosím. Zrýchľujem krok, už som takmer tam.

Prejde mnou pocit blaženosti, keď čítam:
Nech je táto záhradka lúčom slnka vo vašom živote.

Úžasné, pomyslím si. Neváham dlho a vstupujem na chodníček ako z rozprávky. Kvety ho pôvabne lemujú a cítim sa výnimočne, keď v tom zacítim pod pravou nohou mäkký, šmykľavý podklad. Pozriem dolu a moje tušenie potvrdzuje aj zápach šíriaci sa z topánky. Úžasné, myslím si v duchu a odchádzam.

- - -
Máte chuť čítať? Ďalšie minipoviedky nájdete tu >>>
Alebo si môžete prečítať ukážky z pripravovanej knihy Čas takmer vypršal >>>