Čas takmer vypršal, ukážka z knihy /3.

Photo credit: https://pixabay.com/sk/users/sonnenbrunnen-3035473/

Po obede si Igor na chvíľu ľahol. Plánovali vyraziť na cestu okolo šiestej večer. Chceli mu dopriať pokoj a nerušený spánok, tak sa rozhodli pre malú prechádzku pobrežím. Od pláže viedol úzky chodník pomedzi stromy. Stúpal na vrchol kopčeka, z ktorého sa dal očakávať krásny výhľad na zátoku.
Janka sa držala mamy ako kliešť. Cupitala vedľa nej držiac ju za ruku a ani na chvíľku sa nechcela vzdialiť. Ani pohľadom. Pozerala priamo pred seba do zeme, nevšímajúc si krásne okolie, ktoré ju predtým nadchýnalo každou drobnosťou. Aha kvietok, aha mravec, aha skala - pred dvomi dňami malo pre ňu všetko svoj pôvab. Teraz akoby nič z toho nevidela a nevnímala. Simone táto zmena neunikla a tak sa sem tam snažila jej myšlienky prerušiť.



“Pozri Janka, aká zaujímavá skala je tu. Má dieru, akoby v nej bývala víla.” snažila sa ju už po piaty krát niečím zaujať. Víly boli jej obľúbenou rozprávkovou témou. Často si vymýšľali rôzne príbehy o ich živote a spolu sa smiali. Víly boli tiež jej obľúbenou témou na kreslenie.
Janka znova iba vylúdila nezúčastnené “Hm.”
V tom Simonu prekvapila mama. “Simonka, pozri čo tu je. To určite stratila tá malá víla.”
Mama šibalsky na ňu pozrela a ona razom pochopila jej hru. Pristúpila k mame, zohla sa a skúmala zem. Nič tam síce nenašla, ale záhadne dodala.
“Á, máš pravdu. Také niečo môže patriť iba víle. Ktovie prečo to tu zabudla. Možno to stratila a teraz to zúfalo hľadá.”
Obidve sa spokojne usmiali, keď návnada zabrala. Janka sa akoby švihom čarovného prútika začala zaujímať o tú záhadnú vec, ktorú víla stratila.
“Čo? Čo ste našli?” zvedavo sa k nim.
“Pozri tam, vyzerá to ako divný kamienok.” ukazovala Simona kamsi do trávy, ktorá bola riedka, suchá a nízka.
Janka chvíľu pozorne sledovala zem a potom zvolala.
“Aha, už to vidím!” zvýskla a zdvihla zo zeme malý trblietavý kamienok. Držala ho na dlani a skúmala pohľadom z každej strany. Mal veľmi zvláštny tvar a hornina obsahovala veľa ligotavých kúsočkov. Všetky sústredili pohľad na kamienok na Jankinej dlani. Simona si v duchu vydýchla, že im malá lesť vyšla.
“Vyzerá to na tajný kľúčik.” prekvapila ich svojim záverom. Hoci kamienok mal pretiahnutý tvar, od kľúčika v pravej podobe mal ale ozaj ďaleko.
“Ktovie, čo s ním odomyká.” snažila sa ju babka vtiahnuť do tajuplného sveta fantázie.
“Určite niečo dôležité a teraz nemôže odomknúť. Mali by sme jej ho dať na také miesto, kde ho určite nájde.” a už sa rozhliadala po okolí.
“Dajme ho na tento kameň s dierou.” navrhla Simona.
“Ee, tam by ho mohla prehliadnuť. Možno je veľmi smutná. Plače a preto nevidí dobre. Musíme jej ukázať znamenie, aby ten kľúčik určite našla.” dumala. “Urobím z listov kruh a tam ho položím do stredu… hm, radšej nie. Listy môže odfúknuť vietor a potom ho nenájde.” pokračovala v úvahách.
“Už to mám!” po chvíľke radostne zvolala.
“Ten kruh urobíme z kameňov a konárikov. Tie vietor neodfúkne a víla ich ľahko nájde!”
A už sa aj dala zbierať väčšie kamene v okolí. Simona s mamou sa pridali. Za chvíľku mali poskladaný celkom pekný kruh s priemerom asi tridsať centimetrov. Janka sa narovnala a spokojne si prezerala spoločné dielo. Vnútorný kruh tvoril rad kameňov. Nasledoval rad pozdĺžne kladených konárikov a vetvičiek, ktoré nazbierali pod neďalekými stromami. Vonkajší kruh tvorili opäť kamene, ale o niečo väčšie ako tie vo vnútornom rade. Dielko pôsobilo veľmi harmonicky a naozaj sa nedalo prehliadnuť. Janka spokojne položila vzácny vílin kľúčik do stredu. Zamračila sa a znova ho zdvihla. Keď ho položila do stredu druhý krát, vložila pod neho veľký zelený list. Spokojne sa usmiala.
“Teraz ho víla určite nájde!”
Chvíľu sa spoločným dielkom kochali a pokračovali v prechádzke. Janka bola ako vymenená. Malé rozprávkové dobrodružstvo jej vrátilo spontánnu radosť. Chodník ich zaviedol na miesto s krásnym výhľadom, kde si rozložili piknikovú deku.

***
Na tomto príbehu aktívne pracujem. Udrel do mňa náhodne ako blesk z jasného neba a odvtedy ma akosi tlačí v duši. Musím to zo seba dostať von :-). 
Ak ste náhodou na tieto riadky narazili, nechajte po sebe stopu. V komentároch uvítam všetky vaše reakcie ;-).

Ďalšie ukážky nájdete tu >>