Záhrada šťastia

MINIPOVIEDKA DO VRECKA

Photo credit: https://pixabay.com/sk/users/PixelAnarchy-555/

Vyšla som na chodník a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Nechávam za sebou panelák a smerujem k uličke vľavo. Budúci týždeň mi začne škola, tak chcem zatiaľ z nového mesta spoznať čo najviac. Prvý krát budem žiť v meste. Tašky som si zatiaľ ale nevybalila. Čo keby...

Čas takmer vypršal, ukážka z knihy /3.

Photo credit: https://pixabay.com/sk/users/sonnenbrunnen-3035473/

Po obede si Igor na chvíľu ľahol. Plánovali vyraziť na cestu okolo šiestej večer. Chceli mu dopriať pokoj a nerušený spánok, tak sa rozhodli pre malú prechádzku pobrežím. Od pláže viedol úzky chodník pomedzi stromy. Stúpal na vrchol kopčeka, z ktorého sa dal očakávať krásny výhľad na zátoku.
Janka sa držala mamy ako kliešť. Cupitala vedľa nej držiac ju za ruku a ani na chvíľku sa nechcela vzdialiť. Ani pohľadom. Pozerala priamo pred seba do zeme, nevšímajúc si krásne okolie, ktoré ju predtým nadchýnalo každou drobnosťou. Aha kvietok, aha mravec, aha skala - pred dvomi dňami malo pre ňu všetko svoj pôvab. Teraz akoby nič z toho nevidela a nevnímala. Simone táto zmena neunikla a tak sa sem tam snažila jej myšlienky prerušiť.