 |
| Zdroj foto: https://pixabay.com/sk/users/kellepics-4893063/ |
Najprv si ho vymyslím. Keď ma kopne múza a dostanem nápad, zvyčajne je to iba krátky úryvok. Predstavujem si obraz deja a z neho vyplývajúce pocity. Silné pocity. A práve cez tieto pocity ku mne prichádza nová postava.
Začína sa predo mnou formovať. Kto vlastne je, aký je jej život... a prečo robí v obraze deja to, čo robí. Čím viac nad ňou premýšľam, tým viac ju spoznávam. Začneme sa priateliť a ja začínam prežívať nový príbeh. K prvému obrazu pribudnú súvislosti zo života mojej novej postavy. Potom ďalšie dejové úseky, ďalšie pocity a zrazu použijem namiesto neurčitého označenia postavy meno. Úplne spontánne, bez rozmýšľania.
Od toho momentu musím písať. Viem, že môj nový priateľ ma bude navštevovať a otravovať, kým sa všetky jeho pocity nedostanú do písmenok. Kým nezachytím celý jeho príbeh.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára